Koľko musí človek preštudovať kníh?

Koľko musí človek preštudovať kníh? Koľko kurzov musí absolvovať? Koľko hodín praxe musí mať, aby bol dobrým lektorom? Alebo aby bol dobrý v čomkoľvek čo robí? Alebo aby bol dobrý aj vo svojich očiach?

Jógou, dýchaním a výživou sa zaoberám od roku 2016 a to veľmi intenzívne. Som odjakživa hladná po vedomostiach a čím viac viem, tým viac chcem vedieť :-) Po otvorení štúdia, bola moja prax jógy každý deň, preto sa koleso rýchlo rozkrútilo. Pribúdalo skúseností, odučených hodín a po určitom čase si človek myslí, že je v tom najlepšom, na vrchole svojich síl, možností ... a začínaš si veriť, si si istý v tom čo robíš.

Skutočné poznanie však prichádza až s odstupom času od každodennej rutiny a sociálnom detoxe ( u mňa to boli dva roky). Až teraz mi dávajú všetky tie informácie, vedomosti a skúsenosti oveľa väčší a hlbší zmysel. Znovu objavujem základné princípy života, pohybu aj dýchania.

Prítomnosť si dokážeme uvedomiť, až keď sa zastavíme. Zvoľníme. Pustíme to, čo kŕčovito držíme.

Zrazu v tej istej knihe nájdeme úplne niečo iné, ako sme našli pred rokmi. Naša prax a vnímanie je iné ... Citlivejšie, láskavejšie a ohľaduplnejšie k sebe samému...

Zrazu vidíme a vnímame to, čo nám predtým unikalo ...

Ale začneme aj pochybovať a uvedomíme si, že všetko sa neustále vyvíja a prúdi, mení smer. A tak sa stále učíme.

Nezáleží na tom koľko kurzov absolvuješ, prečítaš kníh, či koľko krajín kvôli vzdelaniu precestuješ. Záleží aj na tom, či žiješ to, čo si sa naučil. Či to vieš použiť. Či to vieš posunúť ďalej. Aj ako to zmení tvoje vedomie vlastnej hodnoty. Či to preniklo až k tvojej podstate a nie len do hlavy.

Verím, že som dobrá lektorka a každý deň môžem byť lepšia. Lebo každý deň by sme sa mali snažiť byť lepšou verziou samých seba, vo všetkých ohľadoch ...

Vieš ako ma zvádzalo napísať, že neviem či som dobrá lektorka, ale že sa snažím... Bla, bla, bla... väčšinou máme tendenciu sa podceňovať a čakať, že niekto príde a potľapká nás po ramene, “Nie moja, veď ty si dobrá ...”

Že nás niekto uistí v tom, že máme hodnotu.

Vedomie vlastnej hodnoty je niečo čo potrebuje každý z nás bez ohľadu na to, čo robí a čomu sa venuje. Aj žena v domácnosti potrebuje mať vedomie vlastnej hodnoty, aj čašníčka či učiteľka. Veľa z nás s tým bojuje, podceňuje sa, neverí si. Nie je si istý sám sebou, že to čo povie či urobí, je správne.

Je rozdiel mať veľké ego alebo mať vedomie vlastnej hodnoty.

Mnoho z nás si nesie z detstva všelijakú "výbavu" a zážitky, ktoré si už nechce pripomínať. Bohužiaľ ak ťa v tej tvojej rodine málokedy pochválili, vyžadovali maximálnu poslušnosť, vždy porovnávali s najlepším z ulice či triedy a nebrali do úvahy tvoj názor, na sebavedomí ti to nepridalo ...

Tieto zážitky a traumy ťa sformovali do človeka, ktorý dospel. V dospelosti sa musíš rozhodovať, konať, niesť zodpovednosť. Veľa ráz urobíš veci, s ktorými nie je tvoje vnútro v súlade. Rozhodnutia, ktoré ťa odniesli niekam, kam si vôbec nechcel ísť. A zistíš, že zodpovednosť je veľmi ťažká vec ...

No so všetkým sa dá pracovať. Najdôležitejšie je, aby sme svoj problém či nedostatok vedeli pomenovať, prijať ho a pokúsiť sa o zmenu. Je dobré stráviť nejaký čas sám so sebou a klásť si správne otázky. Nechať si priestor, aby prišli odpovede.

Mám rada spätnú väzbu na čokoľvek čo robím. Pretože správna spätná väzba ťa pochváli, ale ukáže ti aj veci, na ktorých je treba zapracovať. Niekedy ťa nasmeruje, ale dokáže aj namotivovať.

Keď si uvedomím, že učím jógu ( ja, ktorá som bola lemra lemravá a športový antitalent), radím ľuďom v oblasti výživy, píšem takéto články a prakticky každý deň idem s "kožou na trh" nechce sa mi veriť, že je to to isté dievča, ktoré pred tridsiatimi rokmi nevedelo čo bude robiť, bálo sa aj vlastného tieňa, ale v kútiku duše verilo, že to dobre dopadne.

Nevieš si ani predstaviť, akú dlhú a náročnú cestu som prešla. No hoci bolo vedomie mojej vlastnej hodnoty maličké, poháňala ma túžba niečo v živote dosiahnuť, ukázať všetkým, že za niečo stojím, dokázať najmä samej sebe, že dokážem víťaziť, vzoprieť sa, zabojovať, ale aj odpustiť si.

Viac ako polovica môjho pracovného života sa niesla v tomto duchu. Moja kariéra vo finančnom biznise bola pre "nich".

Našťastie som precitla a v určitom bode pochopila, že stačilo. Že už viem, kto som a viem čo chcem aj čo nechcem. Že už chcem žiť iba pre seba a svojich najbližších. Mám vedomie vlastnej hodnoty! Že už moja psychika netrpí, ak o mne niekto povie, že som čudná či “šaľena” ako sa povie u nás na východe. Trvalo to desiatky rokov.

Celé tie roky sa snažím na sebe pracovať. Prekonávať zónu svojho komfortu. Naučila som sa načúvať svojmu vnútornému hlasu. Ale čo pokladám za najdôležitejšie, snažím sa dať si dostatok času. Nechať veci plynúť. (Kto ma pozná, vie že toto je pre mňa najťažšie.) A isté je, že všetko sa mení. A iba tá zmena je istota. (Ale to už je námet na ďalší článok )

Musím povedať, že som mala veľké šťastie na mužov, ktorí sa nejakým spôsobom mihli mojím životom a nejaký čas boli súčasťou mojej pracovnej či osobnej cesty. Jeden z nich stojí po mojom boku dodnes a to je moja výhra v lotérii.

Veľakrát som od tých mužov počúvala, nech si viac verím, že som dobrá v tom čo robím, že som v niečom výnimočná.

Jeden mi stále hovoril: “Keď pôjdeš najbližšie do práce, tak si nezabudni vytiahnuť zo šuplíka svoje sebavedomie” Veľa ráz som si na túto vetu spomenula . Je fajn, ak sa máte o koho oprieť a dôverovať mu. Každý sme niečím výnimočný. Len tomu musíme uveriť.

Či si muž alebo žena, nepodceňuj sa! Ver v to čo robíš! Neboj sa ozvať v pravú chvíľu! Obhajuj svoje záujmy! Ochraňuj svojich najbližších! A nevkladaj si do hlavy ďalšie negatívne sračky, ktorých máme aj bez svojho pričinenia dosť.

Buď si istý sám sebou! Pracuj na sebe a staň sa každým dňom lepšou verziou samého seba.

Ak sa sám dostatočne neoceníš, nemôžeš to čakať od iných ... Ľudia ťa berú tak, ako sa im ukážeš. Ak sa stále hráš na neviditeľného, si neviditeľný. Každý tu na tomto svete má nejakú roľu, ale scénar nedostávaš pri narodení. Píšeš si ho sám, preto je len na tebe aká tá roľa bude ....

Ak ťa moje slová zaujali a trápiš sa s podobnými problémami, odporúčam ti skvelú knihu od nemeckej psychoterapeutky Stefanie Stahl "Vedomie vlastnej hodnoty". Túto knihu (v dobrom) odporúčam aj všetkým rodičom, ktorým na ich deťoch záleží. Alebo ľuďom, ktorí majú vo svojom okolí niekoho, kto potrebuje pomôcť. Ďakujem, že môžem...

‍